Príbehy o Stevovi Jobsovi #2: chcel som si čítať maily na záchode
V minulom dieli tejto série sme vám priniesli píbeh o tom, ako Steve Jobs predstavil prvý iPhone aj napriek tomu, že bol prakticky nefunkčný. Ak ste tento príbeh nevideli, prečítať si ho môžete tu. Dnešný príbeh totiž súvisi tiež s prvým iPhonom.
Vývoj revolučného zariadenia stiaha až do roku 2003, kedy Steve Jobs chcel zariadenie, ktoré by mu umožnilo čítať mialy na záchode. Inžinieri v Apple tak vyvinuli prístroj s 10-12 palcovým dispejom a súčiastkami z Macu Mini. Steve Jobs chcel, aby toto nové zariadenie používalo OS X, ale ten bol v tej dobe prispôsobený iba pre klávesnicu a myš. Preto bola do prototypu nainštalovaná aplikácia, ktorá vysunula klávesnicu stále, keď bolo potrebné niečo napísať. Takto to dnes vidíme na takmer všetkých tabletoch a telefónoch. Aj napriek tomu neboli výsledky úspešné. Zariadenie jednoducho nemalo dobrú výdrž batérie a ak aj áno, tak nevedelo poskytnúť čo i len uspokojivú grafiku.
V roku 2005 Steve začal s myšlienkov telefónu pracovať intenzávnejšie ako kedykoľvek predtým. Keď pri predstavení iPhonu Apple ukázal iPod s vytáčacim kolieskom, všetci sa z chuti zasmiali, pravda je však taká, že Apple o tomto produkte skutočne uvažoval, ale sám uznal, že by nebol tak cool ako dnešné telefóny. K jeho staromódnemu designu mal prispieť aj čiernobiely displej. Apple vyrobil desiatky modelov s rôznou uhlopriečkou, ale žiadny sa nezdal byť dosť dobrý.
Apple do vývoja údajne investoval až 150 miliónov dolárov a takmer nikto zo spoločnosti nevedel čo sa chystá. Zamestnanci pracujúci na novom projekte pracovali 80 hodín týždenne a nemohli nikomu povedať prečo. Ak sa Apple dozvedel, že ste svojej manželke povedali, že Apple pripravuje telefón, mohli ste sa so svojou prácou rozlúčiť. Na dverách bol nápis "Fight Club", teda klub bitkárov. Jeho prvým pravidlom je, že o ňom nikomu nehovoríte.
Pred tým, než ste sa mohli zapojiť do projektu, museli ste podpísať dohodu o mlčanlivosti. Potom, čo ste boli oboznámení s tým, čo sa deje, museli ste podpísať ďalší dokument tom, že ste podpísali dohodu o mlčanlivosti a nebudete o projekte skutočne nikomu hovoriť. Na vývoj spomína aj Scott Forstall: "Steve nechcel pozvať nikoho zvonku aby pracoval na používateľskom prostredí, ale povedal mi, že môžem zamestnať hocikoho zo spoločnosti. Tak som s nimi išiel do mojej kancelárie, usadil ich a povedal im: ‘Ste hviezdy vo vašej aktuálnej roli. Pracujem na inom projekte a chcem, aby ste nad ním pouvažovali. Nemôžem vám povedať, čo to je. Jediné, čo vám viem povedať je to, že budete musieť obetovať noci a víkendy a budete musieť pracovať tak tvrdo ako nikdy predtým,”
Dokonca aj jednotlivé zložky tímu spolu nemohli komunikovať a tí čo vyvíjali software nikdy nevideli hardware a museli limitovať jeho výkon na počítači. Steve Jobs sa dokonca tak bál únikov, že deň poslednú noc musel celý tím vrátane zvukárov a osvetľovačov spať v hale, ktorú strážilo 12 strážnikov.
