IBM chce urýchliť proces učenia umelej inteligencie

IBM chce urýchliť proces učenia umelej inteligencie

Umelá inteligencia je v dnešnej dobe natoľko vyspelá, že dokáže poraziť aj ľudský mozog. Je však ešte len v skorom štádiu vývoja, a aj keď sa nám zdá, že je veľmi vyspelá, pravda je taká, že je to ešte len akási nedokončená verzia. Umelá inteligencia dokáže byť ešte múdrejšia a ešte vyspelejšia, avšak nemáme dostatočné prostriedky na uskutočnenie tohto cieľa. Problém by ani nebol vo financiách, ale skôr v rýchlosti učenia umelej inteligencie. A to chce IBM urýchliť.

Vo Výskumnom centre IBM totiž prišli na to, ako dokážu zrýchliť proces učenia umelej inteligencie až o 30 000-krát. Využívajú pri tom čipy, ktoré kombinujú
procesorové jednotky a stabilizovanú pamäť. Dáta sa exponenciálne zrýchlia, čo môže spôsobiť, že umelá inteligencia bude schopná vo veľmi krátkych intervaloch spracovať mohutné toky dát.

Zdroj: http://cdn.arstechnica.net
Poďme si to vysvetliť pekne poporiadku. Prečo trvá tak dlho naučiť umelú inteligenciu, aby bola vyspelejšia? Najmodernejšie neurónové siete (pre robota niečo ako pre nás nervový systém) ako napríklad DeepMind od Googlu alebo Watson od IBM musia spracovať miliardy informácií súčasne, čo vyžaduje obrovskú záťaž na procesor, ktorý musí v jeden moment spracovať množstvo cyklov. Je to nepredstaviteľné, ak si zoberieme, že by sme museli vyhovieť miliarde ľudí naraz, pričom každý potrebuje niečo iné a máme na to veľmi krátky časový limit.

Zdroj: occupycorporatism.com

Avšak výskumný tím z IBM prišiel na novú metódu podobnú Resistive RAM. Zistil, ako spracovávať požiadavky približne rovnakou rýchlosťou, akú má pamäť DRAM. Túto novú metódu spracovania údajov dali do čipu, ktorý nesie názov “resistive processing unit (RPU)”. Ten dokáže vložiť obrovské množstvo Resistive RAM priamo do CPU, čím sa zmnohonásobí rýchlosť výpočtov.

Zdroj: egr.uri.edu

Čipy dokážu dáta odovzdať procesoru ešte skôr, ako ich dokážu spracovať, čím sa urýchľuje proces učenia umelej inteligencie, ale aj energia na to vynaložená. Čipy s RPU architektúrou tak pomôžu počítačom spracovať až 30 000-násobne viac údajov. Vyzerá to ako fajn rozprávka, avšak všetko má svoje háčiky. Totiž ani najmodernejšie počítače nemajú takú schopnosť, aby dokázali spracovávať údaje takou rýchlosťou. Bude treba tisíce najmodernejšie vybavených počítačov, aby dokázali spracovať dáta, ktoré nám ponúkne jeden RPU čip.

Vedci ale tvrdia, že je možné vybudovať čip fungujúci na princípe CMOS s RPU, čo spôsobí, že ak sa dáta nestihnú vypočítať, uložia sa do CMOS. Avšak RPU je pre nás ešte neodhaleným vesmírom. Vybudovanie fungujúceho RPU čipu by bolo významným krokom vpred, keďže dnes spracovávame obrovské kusy dát každú sekundu. Veríme, že RPU prinesie novú technológiu nielen do umelej inteligencie, ale aj iných oblastí, ktoré výrazne pomôžu vede ku kroku vpred.


Zdroj titulnej foto searchengineland.com
**Zdroj: engadget, Tom's Hardware**